|
P R I P O M I E N K Y k novele zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Bod 6. V § 27 ods. 2 písm. c/ Navrhujeme za slová „počet nevybavených vecí“, dať čiarku, a doplniť slová : „po odpočítaní vecí predložených odvolaciemu súdu „, teda znenie c/ „počet nevybavených vecí, po odpočítaní vecí predložených odvolaciemu súdu, z toho reštančných....... Dôvody : Do nevybavených vecí sa štatisticky , v zmysle Spravovacieho poriadku, započítavajú aj veci predložené odvolaciemu súdu v dôsledku odvolania účastníka. V čase, keď sa spis nachádza na odvolacom súde nemá sudca prvého stupňa ako ovplyvniť rýchlosť konania . Často krát je spis na odvolacom konaní viac ako rok. Preto nemôže byť objektívnym kritériom pre štatistický výkaz a následne pre hodnotenie sudcu počet nevybavených vecí bez odpočítania tých, s ktorými nedisponuje.
Bod 7. V § 27 ods. 2 (čo má obsahovať výkaz predsedu súdu) Navrhujeme doplniť o údaje o tom - aké úlohy v súdnictve sudca okrem rozhodovacej činnosti plní (napr. člen súdnej rady, člen revíznej komisie, predseda grémia či kolégia, člen disciplinárneho senátu, člen revíznej komisie, člen sudcovskej rady ...) a či mal z toho titulu znížený nápad - aké vzdelávacie akcie v tom roku sudca absolvoval
Dôvody : Výkazy musia mať čo najvyššiu výpovednú hodnotu; mali by byť jednotné, preto všetky ukazovatele, ktoré sa budú vyhodnocovať, musia byť v zákone.
V citovanom ustanovení sa v navrhovanej úprave sa používajú pojmy doposiaľ neznáme a nedostupné, napr. písm. i) porovnanie údajov podľa písm. c) – g) so stavom na príslušnom súde v rovnakej agende a s celoslovenským priemerom. Keďže uvedený údaj doposiaľ nie je definovaný, sudca nevie, čo zohľadňuje a ako ho uvedený ukazovateľ postihne. Kritériá hodnotenia by pritom mali byť jasne definované a vopred predvídateľné.
§ 27 ods. 2 písm. h/ Navrhujeme vypustiť slovné spojenie : „počet odpojednávaných hodín“ Dôvody : nie je pre okresné súdy vhodným hodnotiacim kritériom pretože sudca, ktorý vec naštuduje a vedie pojednávanie s prehľadom, zjedná si poriadok s advokátmi, aby nešli do irelevantných vecí, bude horší ako ten, ktorý sa oboznamuje so spisom na pojednávaní a nechá všetkých rozprávať, aby sa dozvedel o čom pojednáva...(ide najmä o súdy s vysokým nápadom, kde počet skončených vecí bude vysoký vzhľadom na možnosť skončenia „ľahších“ vecí a nie je tak možné objektívne odkontrolovať jeho kvality ).
§ 27 ods. 3 sa používa slovné hodnotenie výkonnosti nadpriemerný, priemerný alebo podpriemerný. V ustanovení § 27e písm. a) – c) sa používa hodnotenie výborný, dobrý, nevyhovujúci. Navrhujeme zjednotiť uvedenú terminológiu § 27b ods. 1 písm. b/ Navrhujeme zmeniť nasledovne: „Predsedu grémia/predsedu kolégia hodnotí člen grémia/kolégia určený grémiom/kolégiom.“ Dôvody : Navrhovaná úprava, aby predsedu grémia okresného súdu hodnotil predseda grémia iného okresného súdu v kraji, je veľmi pracná a nereálna – sú to úplne odlišné subjekty.
§ 27b ods. 2 Navrhujeme zmeniť tak, aby znel: „Ak predseda grémia alebo kolégia nie je zvolený, hodnotenie vykonáva služobne najstarší sudca,; alternatívne traja služobne najstarší sudcovia .“ Dôvody : Môže nastať situácia, že keď bude musieť predseda kolégia či grémia robiť popri doterajšej činnosti aj hodnotenie sudcov, nikto nebude chcieť takúto funkciu vykonávať. Vznikol by tak stav, že by hodnotenie sudcov robil len predseda súdu. V tejto súvislosti by však bolo potrebné vstúpiť aj do § 15 ods 2 a 3 tak, aby sa do každého z týchto ustanovení pripojila ešte veta: „Ak predseda grémia (v ods. 3 predseda kolégia) nebude zvolený, bude túto funkciu vykonávať služobne najstarší člen grémia/kolégia“.
§ 27c písm. d/ Navrhujeme vypustiť spojenie: „z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu“ Dôvody: s predsedom súdu či predsedom grémia (kolégia) môže mať hodnotený sudca napäté vzťahy, ktoré sa môžu objaviť i v jeho konečnom hodnotení. § 27d ods. 6 Navrhujeme vypustiť spojenie: „z vlastných poznatkov osoby, ktorá vykonáva hodnotenie sudcu“ Dôvody: rovnaké ako v § 27c písm. d)
§ 27g (zverejňovanie hodnotení sudcov na internete) Navrhujeme vypustiť celé znenie navrhovaného ustanovenia. Dôvody : Dôvodová správa uvádza, že zverejňovanie hodnotení na internete je „nástrojom verejnej kontroly“. Takáto „transparentnosť“ môže byť kontraproduktívna Zverejnené hodnotenia, ktoré budú prístupné účastníkom konania, môžu slúžiť na argumentáciu vo vzťahu k námietke zaujatosti a rôznym obštrukciám, predlžovaniu konaní, žiadostí o výmenu sudcu, znevažovanie a spochybňovanie práce sudcu, jeho erudovanosti a aj k rôznym urážkam sudcu. Sudca je ústavný činiteľ, jeho postavenie s ostatnými ústavnými činiteľmi, a to zákonodarnou a výkonnou mocou, má byť rovné. Ostatní ústavní činitelia nie sú takto hodnotení , ale predovšetkým ich hodnotenia sa na webových sídlach príslušných ministerstiev nenachádzajú a ani nie je predpoklad, že sa budú nachádzať. Vytvára sa tu značná nerovnováha medzi postavením ústavných činiteľov. Ani v žiadnych iných profesiách (napr. lekári, učitelia) sa nerobia hodnotenia prístupné verejnosti. Postačujúcim nástrojom verejnej kontroly sudcov je samotné zverejnenie štatistických výkazov podľa navrhovaného znenia § 27 ods.1,2 ,ktoré dávajú komplexný prehľad o výkonnosti sudcu. Preto považujeme za postačujúce založenie hodnotenia do osobného spisu sudcu a zverejnenie v interných materiáloch súdov tak, aby sa s hodnoteniami oboznámili ostatní sudcovia. Bod 12 § 30 ods. 13 (povinnosť sudcu podať informáciu o podaní návrhu na začatie konania alebo žalobu proti štátu alebo štátnemu orgánu) Navrhujeme vypustiť celé znenie ustanovenia, a súčasne aj ustanovenie § 151 x, ktoré spolu bezprostredne súvisia. Dôvody : Ekonomický argument ako príčina zavedenia tejto zákonnej povinnosti (uvedený v dôvodovej správe) nemôže obstáť, pretože iní ústavní činitelia takúto povinnosť uloženú nemajú. Sudcovia by boli jediná kategória, ktorej sa takáto povinnosť ukladá zákonom. Argumenty, že je potrebné počítať s nákladmi nemôžu obstáť, pretože by potom museli mať takúto povinnosť uloženú nielen všetci ústavní činitelia, ale aj všetci štátni zamestnanci. Všetky rezorty by mali počítať s možnými výdavkami na súdne spory a rozhodne je viac súdnych sporov v iných rezortoch ako v rezorte spravodlivosti. Uloženie takejto povinnosti pôsobí ako zastrašovanie . Z dôvodov výkonu povolania sudcu a jeho etických hodnôt, by bolo skôr vhodnejšie (ak je potreba takéto niečo zverejňovať) oznamovať to etickej komisii, ktorá by mala byť zriadená.
V Bratislave 27.7.2011
JUDr. Katarína Javorčíková hovorkyňa iniciatívy |