Nezávislá sudcovská iniciatíva „Za otvorenú justíciu „ (ZOJ) v bode 6. svojho „Zamerania a cieľov“ z 29.marca 2010 („Zameranie“) uvádza medzi hlavnými problémami súčasnej justície aj aktuálnu právnu úpravu kreovania a rozhodovania Súdnej rady Slovenskej republiky („Súdna rada“).

Právo na informácie je jedným zo základných politických práv a patrí k atribútom právneho štátu. Bez neho je existencia skutočného demokratického systému ťažko predstaviteľná. Preto je toto právo často nazývané kyslíkom demokracie. V Slovenskej republike je garantované Ústavou SR (článok 26 ) a inými dokumentmi o ľudských právach ( napr. čl.10 Európskeho dohovoru, čl. 19 Paktu o občianskych a politických právach), ale aj zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

I. Výberové konania na súdoch sa uskutočňujú:

- na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta vyššieho súdneho úradníka
- na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta justičného čakateľa
- na obsadenie voľného miesta sudcu na okresnom súde
- na osadenie voľného miesta sudcu na vyššom súde
- na obsadenie miesta predsedu senátu súdu vyššieho stupňa
- na funkciu predsedu súdu (okrem predsedu Najvyššieho súdu).

Väčšina medzinárodných dokumentov sa zhoduje v tom, že pod pojmom nezávislosť súdnictva je nutné chápať

a) nezávislosť súdov ako inštitúcií (tzn. ako celku) a
b) nezávislosť sudcov ako osôb – nezávislosť jeho detailov (najmä vo forme nezaujatosti k účastníkom konania a vzdelanostnej nezávislosti),

pričom sa na ňu nenazerá, ako na právo sudcu konať, ako samu zachce, ale naopak, ako na jeho povinnosť zabezpečiť také podmienky súdneho konania, aby sa vždy naplnil účel súdnictva, tzn. čo najskôr odstrániť stav právnej neistoty.