Základné fakty

         1.Jednou z podmienok prístupu k verejnej funkcii sudcu a jeho kariérneho postupu je úspešné absolvovanie výberového konania. Naň  nadväzuje pôsobnosť Súdnej rady podľa ústavy - predkladať prezidentovi republiky návrhy kandidátov na vymenovanie za sudcov a rozhodovať o pridelení a preložení sudcov.

2.V máji 2011 nadobudla účinnosť nová zákonná úprava výberového konania (novelou zákona č.385/2000 Z. z.) Súdna rada ju však  považuje za protiústavnú a v rozpore aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Vadí jej predovšetkým, že v 5-členných výberových komisiách nemajú prevahu sudcovia volení sudcami, ale zástupcovia pochádzajúci z databázy ministerky spravodlivosti  respektíve volení  Národnou radou (pomer 2:3.)

         Súdna rada najskôr prijala  vyhlásenie z 22. júna  2011,v ktorom zaujala stanovisko signalizujúce, že jej zástupcovia sa výberových konaní zúčastňovať nebudú   a v podstate rovnaký postup doporučovala aj sudcovským radám pri jednotlivých súdoch.

         Keď mala Súdna rada rozhodovať o preložení úspešných uchádzačov výberových konaní na súd vyššieho stupňa (Krajský súd Trnava), 3. novembra 2011 prijala uznesenie, že rozhodovať nebude, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov.

         3. Na predchádzajúce vyhlásenie Súdnej rady reagovalo občianske  združenie „Sudcovia Za otvorenú justíciu“ („ZOJ“) vyhlásením z 26. júna 2011. Nerešpektovanie platnej a účinnej zákonnej úpravy ( ktorá ustanovuje aj účasť zástupcov Súdnej rady vo výberových komisiách) považovalo za  nerešpektovanie ústavnej zásady legality podľa čl.2 ods.2 ústavy, odôvodňujúce odstúpenie tých členov Súdnej rady, ktorí za vyhlásenie z 22.júna 2011 hlasovali.

         Reagujúc na neskoršie uznesenie Súdnej rady, vyhlásením z 8.novembra 2011 občianske združenie ZOJ apelovalo na subjekty, ktoré  členov Súdnej rady hlasujúcich za toto uznesenie nominovali (vrátane  sudcov), aby týchto členov odvolali.

         Na uznesenie Súdnej rady z 3. novembra 2011 zareagovala dvomi uzneseniami zo 14. novembra 2011 iba Sudcovská rada pri Krajskom súde v Trnave. Jedným uznesením vyjadrila rozhorčenie nad nepreložením štyroch sudcov okresných súdov na označený krajský súd a druhým uznesením navrhla (z obdobných dôvodov ako občianske združenie ZOJ) odvolanie z funkcie člena Súdnej rady u tých členov  – siedmich  sudcov všeobecných súdov, ktorí za predmetné uznesenie hlasovali.

Otázky a odpovede

        1.Prvá otázka sa týka „politickej čistoty“ Súdnej rady a znie:

         Ktorážeto Súdna rada nechce rešpektovať platný a účinný zákon, pretože jej vadí najmä prevaha údajných politických nominantov vo výberových komisiách, lebo pochádzajú od ministerky spravodlivosti alebo od Národnej rady?

         Je to tá Súdna rada, ktorá keď mala pri voľbe predsedu Najvyššieho súdu v júni 2009 na výber medzi činným vládnym predstaviteľom – ministrom spravodlivosti, nominovaným do tejto funkcie konkrétnou politickou stranou  a z tohto hľadiska „čistou“  sudkyňou  Najvyššieho súdu, tak dala v drvivej väčšine  prednosť prvému, pričom druhá nedostala ani jeden hlas.

         „Politickí nominanti“ vo výberových komisiách teda vadia tej Súdnej rade, ktorej nevadilo politického nominanta zvoliť za predsedu Najvyššieho súdu a tým aj za predsedu Súdnej rady .

         2.Druhá otázka sa týka rešpektovania princípov právneho štátu a znie:

         Ako táto Súdna rada ctí princípy právneho štátu?

         Z princípu suverenity ľudu, ako aj z ďalších súvisiacich princípov vyjadrených v našej ústave v zásade vyplýva, že platný a účinný zákon sa musí rešpektovať, pokiaľ jeho účinnosť nepozastaví Ústavný súd alebo dovtedy, kým jeho zmenu nevykoná sám zákonodarca. Dovtedy pre každý zákon platí prezumpcia ústavnosti.

         Súdna rada síce môže mať k zákonu výhrady, musí ho však rešpektovať – a v súlade s ním vykonávať aj svoju následnú zákonnú resp. ústavnú pôsobnosť – lebo v opačnom prípade sa stavia nad zákon a ústavu.

S platným a účinným zákonom súvisí aj legitímna nádej osôb, ako úspešných uchádzačov výberových konaní, na funkciu sudcu alebo na kariérny postup, ktorá nesmie byť nedovoleným spôsobom  brzdená alebo marená.

         V Súdnej rade by nemali byť takí členovia, ktorí nechcú rešpektovať platný a účinný zákon. Takýto postoj, a to ešte  bez vyvodzovania právnych následkov, potom diskredituje právny štát a aj  samotnú justíciu.

         Je zarážajúce, že na nerešpektovanie zákona a ústavného princípu legality zo strany Súdnej rady, ako aj na potrebu vyvodzovania právnych následkov, zareagovali za sudcov iba občianske združenie ZOJ a Trnavčania. V porušení ústavného princípu, ktorý sa nateraz najtransparentnejšie prejavuje resp. zosobňuje v štyroch „trnavských sudcoch“(úspešných uchádzačoch výberových konaní), sa však črtá aj celá justícia.

         Čo to ale v podstate je ? Niečo ako partia sebcov, ktorá nevidí za vlastný horizont? Dôležitejšie je  angažovať sa napr. oportunisticky tam, kde sa to môže oplatiť(viď napr. predbiehanie sa sudcovských rád alebo jednotlivcov pri podpore kandidáta na funkciu predsedu Najvyššieho súdu v júni 2009),ako v mene princípov, ktorých rešpektovanie nateraz najviac potrebujú „iba radoví sudcovia“?

          Ak by justícia nemala  na to, aby z nerešpektovania platného a účinného zákona v najvyššom orgáne správy súdnictva  jej volenými predstaviteľmi vyvodila zodpovednosť, svedčilo by  to aj o možnosti zneužitia moci zvnútra. A to už nie je len vec sudcov.

         V Banskej Bystrici,18. januára 2012

Juraj Babjak

sudca Krajského súdu

v Banskej Bystrici